Fenky
Lilly
Preukaz o pôvode (PP): nie je
Dátum narodenia: 27.5.2010
Som malá Cavalierka a narodila som sa 27. mája 2010. Z toho dňa a ani z najbližších pár dní si veľa nepamätám. Viem len, že som pila mliečko a veľa, veľa spinkala. Mamičku som si veľmi neužila. Ked som mala len pár týždňov, vzala si ma jedna pani "chovateľka" k sebe domov - totiž - do akejsi garáže, kde som bola zavretá s ďaľšími psíkmi. Bolo mi smutno za mamičkou, ale nemala som na výber. Dúfala som, že sa odtiaľto čo najskôr dostanem do nejakej milej rodinky, ktorá ma bude mať rada a bude sa o mňa starať. Presne v nedeľu, 18. júla 2010 som sa dočkala. Prišli! Moji noví majitelia, moja nová rodinka. Hneď sa mi zapáčili, tak som im to aj dala najavo poriadnou dávkou lízania. Dali mi veľmi pekné meno - Lilly. Vzali ma autíčkom do môjho nového domova - do Dúbravky v Bratislave. Cesta to teda bola dosť dlhá (aspoň mne sa taká zdala), prešli sme skoro 80 km. Ale moje nové Paničky boli na mňa veľmi milé, stále ma hladkali, škrabkali za uškami a chválili ma, keď som sa správala "dobre" - čiže keď som pekne ticho ležala pri nich v autíčku a užívala si dávku škrabkania a hladkania. Hneď, ako sme prišli do môjho nového domova, ma Paničky zobrali na malú prechádzku za ich domom. Sedeli sme na trávičke, behali sme a ja som skúmala všetko, na čo som natrafila. Toľko nových vôní, farieb, vecí... Doma sme zistili nepríjemnú vec - mám blšky! Tak predsa! Zdalo sa mi čudné, že ma posledné dni všetko na tele svrbí. Paničky nečakali, ihneď ma aj okúpali (čo sa mi veľmi nepáčilo, ale keď som dostala trošku šunčičky, hneď to bolo lepšie) a postriekali ma sprejom proti blškám. To bola úľava! Už žiadne blšky. Hneď, ako som sa zbavila blšiek, som sa pustila do preskúmania môjho nového príbytku. Ovoňiavala som všetko, čo bolo po ruke - nábytok, koberce, veci v poličkách...Čuch ma nakoniec zaviedol aj do kuchyne, kde na mňa čakali dve misky - v jednej bola čerstvá voda a v druhej granulky, na ktoré som bola zvyknutá. Hneď som sa aj do nich pustila, čomu sa Paničky veľmi tešili. Po jedle sme sa išli vyvenčiť. Keď sa mi konečne podarilo spraviť mláčku na trávičku, Paničky sa veľmi tešili, chválili ma slovami "Dobrý psík" a "Dobrá Lilly" a dali mi aj nejakú maškrtku. Doma sme sa potom trošku pohrali. Naháňala som loptičku, kmásala som malého plyšového medvedíka a kúsala som Paničkam nohy, za čo som si zaslúžila ich prísny pohľad a slová "Zlý psík!". Pár dní po príchode do môjho nového domova, ma staršia Panička začala učiť základné cviky. Cikanie vonku, už ako-tak zvládam, ale Panička hovorí, že som ešte maličká, a tak jej nevadí, ak sa mi "to" podarí aj na nesprávnom mieste. Teraz som sa začala učiť cvik "Sadni". Najprv som nevedela, čo odo mňa Panička chce a len som skákala za kúskom šunky, ktorú držala v ruke. Panička sa však tak ľahko nedala obmäkčiť a jednoduchým gestom ma prinútila sadnúť si. Pochválila ma slovami "Dobrý psík" a kúskom šunky. Mňam! Celý zvyšok dňa, kedykoľvek, keď sa na mňa pozreli, som si sadla a tajne som dúfala, že dostanem ešte nejakú maškrtu. Tá sa ale nekonala, tak som to vzdala. Za necelé dva týždne som zvládla niekoľko cvikov a trikov: "Sadni", "Ľahni", "Daj packu", "Hop", "Tanček", "Ostaň", "Nechaj to". Učili sme sa aj chôdzu na vôdzke, čo som zvládla celkom dobre (veď som dostala maškrtu!). Teraz ma Paničky učia povel "Ku mne", ktorému ešte celkom nerozumiem, ale niekedy sa mi to aj podarí. Boli sme už aj u Pána Veterinára, ktorý mi najprv vyberal stehy (mala som totiž pruh, a tak ma museli ako 7 týždňovú operovať), potom sme sa k nemu ešte pár krát vrátili, aby ma mohol zaočkovať. Paničky hovoria, že je to veľmi dôležité, aby som bola zdravá a aby som sa mohla začať hrať s ostatnými psíkmi. Doteraz som sa s nimi hrať nemohla, Paničky sa o mňa báli a nepúšťali ma k nim. Teraz, keď som zaočkovaná, som si našla kopu nových kamarátov. Každý deň zažijem niečo nové, nájdem si nového kamaráta alebo spoznám nové miesta. Cez týždeň vždy poobede ma Paničky berú na dlhú prechádzku po okolí - niekedy sa len prechádzame okolo domu, inokedy ideme na lúku alebo na celkom neznáme miesto. Cez víkendy sa chodíme prechádzať do prírody - na jeseň sme chodili do lesa na hríby, potom na prechádzky na Devín, Kolibu a na jar už aj do Sadu Janka Kráľa, kde je veľmi pekne a príjemne. Postupne rastiem a o chvíľu už zo mňa bude veľká slečna - veď budem mať rok! Paničky mi sľúbili rodinnú oslavu a smotanovú tortu s piškótkami. Už sa neviem dočkať! |
Komentáře
Přehled komentářů
Veľmi milý, krásny text o Vašej fenke. Ale to s tou chovateľkou! Ja by som ju udala za týranie psov! Aj ja mám fenku cavaliera, ale rubinku. Je to krásne plemeno, také vznešené! A ak sa môžem spýtať, odkiaľ ju máte?
Krásny text
(Laura, 2. 5. 2011 6:15)Veľmi milý, krásny text o Vašej fenke. Ale to s tou chovateľkou! Ja by som ju udala za týranie psov! Aj ja mám fenku cavaliera, ale rubinku. Je to krásne plemeno, také vznešené! A ak sa môžem spýtať, odkiaľ ju máte?
Krásny text
(Laura, 2. 5. 2011 6:16)